Praha
18. augusta (TASR) - Vo veku 87 rokov zomrel vo štvrtok významný český
hudobný publicista Jiří Černý. O jeho úmrtí informoval novinár Jan
Rejžek. TASR prevzala správu z portálu TN.cz televízie Nova.
Černý zomrel v nemocnici v pražskej štvrti Dejvice. Mal dlhodobé
problémy s pohybom. Je jediným nehudobníkom v českej histórii, ktorý bol
uvedený do Siene slávy Akadémie populárnej hudby.
Jeden z najznámejších českých novinárov pôsobil v časopisoch Melodie a
Mladý svět, v novembri 1989 bol pri založení Občianskeho fóra.
Svojim typickým hlbokým hlasom predstavoval hudobníkov na vlnách
Československého a neskôr Českého rozhlasu. Jeho najslávnejším programom
bola séria Dvanásť na hojdačke, kde v roku 1969 prvýkrát zaznela pieseň
Karla Kryla Bratříčku, zavírej vrátka.
V 70. rokoch 20. storočia cestoval po českých mestách so svojím
programom na počúvanie Antidiskotéka. Publiku púšťal zaujímavé nahrávky s
vlastným komentárom. Tieto albumy často neboli dostupné vo vtedajšom
totalitnom Československu alebo ich úrady zakázali.
Jeho výber hudby formoval generácie hudobných fanúšikov. S programom
Ro(c)kování cestoval po ČR až do roku 2022. Vydal o hudbe niekoľko kníh a
výberov textov, v ktorých zhrnul svoju 60 rokov trvajúcu kariéru
hudobného kritika.
Černý 24. novembra 1989 na pódiu pražského divadla Laterna Magika spolu s
budúcim prezidentom Václavom Havlom a bývalým šéfom KSČ Alexandrom
Dubčekom oznámil, že komunistické vedenie "dalo svoje funkcie k dispozícii".
Jeho zásluhou tiež pred 100-tisícovým davom na Václavskom námestí
zaspievala Marta Kubišová pieseň Modlitba pro Martu. Uviedol tam aj
Karla Kryla aby spoločne s Karlom Gottom zaspievali československú
hymnu.
Po revolúcii zostal hudbe verný a hneď v roku 1990 založil časopis Rock&Pop.
Novinár Rejžek vzdal poctu Černému, s ktorým pôsobil v časopise Melodie, odkazom: "Ďakujem za všetko, tati."
Profil hudobného publicistu a kritika Jiřího Černého
Jiří Černý sa narodil 25. februára 1936 v Prahe. V rokoch 1951 – 1955
vyštudoval stavebnú priemyslovku, v rokoch 1955 – 1960 pokračoval v
štúdiu na katedre žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity
Karlovej. Mal blízko nielen k hudbe, ale aj k športu, (aktívne a úspešne
sa v mladosti venoval lukostreľbe), a tak sa zamestnal ako športový
novinár v časopise Československý sport.
V rokoch 1963 – 1965 viedol kultúrnu rubriku obľúbeného časopisu Mladý
svět. Potom už pôsobil ako hudobný publicista a kritik v slobodnom
povolaní s výnimkou rokov 1971 – 1973, keď pracoval ako tlačiarenský
korektor a v období rokov 1973 – 1977 učil na Ľudovej škole umenia v
Prahe.
Jeho prvým textom o hudbe bola recenzia inscenácie Bizetovej opery
Carmen v Smetanovom divadle, ktorá vyšla 28. marca 1956 v novinách
Večerní Praha. Hoci sa Jiří Černý venoval aj vážnej hudbe, postupne sa
do centra jeho záujmu dostávala populárna, rocková i folková hudba.
V rokoch 1964 – 1969 pripravoval a neskôr uvádzal so svojou vtedajšou
manželkou Miroslavou Filipovou rozhlasovú hitparádu Dvanáct resp.
Čtrnáct na houpačce. V rokoch 1966 – 1967 uvádzal vlastný program Desky
načerno v rozhlasovej relácii Mikrofórum. Úzko spolupracoval s Karlom
Krylom na jeho albumoch, produkoval jeho platňu Bratříčku, zavírej
vrátka.
Počas normalizácie Černý nemohol spolupracovať s Československým
rozhlasom, keď uviedol do vysielania protiokupačnú pieseň Jaroslava
Vomáčku známu refrénom "Běž domů, Ivane".
V období nepriazne organizoval tzv. antidiskotéky – kultúrne programy,
na ktorých poslucháčom predstavoval náročnejšiu hudbu i jej interpretov.
Neskôr zmenil názov na Ro(c)kování, pretože napriek predpone "anti" v
slove "antidiskotéka" mali mnohí návštevníci dojem, že ide o tanečnú
akciu. Stal sa aktívnym prispievateľom hudobného časopisu Melodie.
V Novembri '89 bol aktívnym účastníkom Nežnej revolúcie. Stal sa členom
Koordinačného centra Občianskeho fóra, moderoval politické diskusie a v
médiách komentoval nielen hudobné, ale aj politické a spoločenské
udalosti.
Práve on 24. novembra 1989 na pódiu pražského divadla Laterna Magika
spolu s budúcim prezidentom Václavom Havlom a bývalým šéfom KSČ
Alexandrom Dubčekom oznámil, že komunistické vedenie "dalo svoje funkcie
k dispozícii".
Jeho zásluhou tiež pred 100-tisícovým davom na Václavskom námestí
zaspievala Marta Kubišová pieseň Modlitba pro Martu. Uviedol tam aj
Karla Kryla aby spoločne s Karlom Gottom zaspievali československú
hymnu.
Odmietol ponuku stať sa ministrom kultúry a venoval sa naďalej hudbe. V
rokoch 1990 – 1992 bol šéfredaktorom časopisu Rock & Pop, obnovil
spoluprácu s Českým rozhlasom aj s Českou televíziou a mnohými ďalšími
médiami.
Zoznam hudobníkov, ktorým sa venoval vo svojich programoch či kritikách,
je nesmierne rozsiahly – popri rockovej klasike či náročnejších žánroch
akceptoval i novšie hudobné štýly ako je hip-hop či soul, verný tiež
zostal vážnej hudbe, predovšetkým opere. Bol producentom niekoľkých
hudobných albumov a autorom resp. spoluautorom viacerých kníh o
populárnej hudbe – medzi nimi napríklad knihy Poplach kolem Beatles,
ktorú zostavil so svojou manželkou a išlo o prvú publikáciu o
legendárnej skupine mimo anglosaského sveta.
V roku 1990 získal Jiří Černý Zlatú Portu – najvyššie uznanie za zásluhy
o festival Porta zameraný na folkovú či country hudbu, a tiež cenu
Českého hudobného fondu za kritickú činnosť. V roku 2013 mu udelili Cenu
Ministerstva kultúry ČR za prínos v oblasti hudby a v roku 2020 ho pri
udeľovaní hudobných cien Anděl uviedli ako prvého "nemuzikanta" do Siene
slávy Akadémie populárnej hudby.
"Časy, keď sa muzikanti obávali kritikov, sú dávno za nami. Reklama a
peniaze hrajú dnes takú rolu, že kritika nemá veľký vplyv – a oni to
dobre vedia," povedal tiež v jednom z rozhovorov.
S programom Ro(c)kování cestoval po ČR až do roku 2022.
0